Václav Bruna sa narodil v roku 1950 v Pardubiciach. Svoje detstvo prežil v Českom Brode, kde navštevoval základnú školu a tu tiež vyštudoval aj strednú všeobecnú vzdelávaciu školu. V roku 1968 zmaturoval a potom študoval na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Hradci Králové odbor zubné lekárstvo. Promoval v roku 1973 v aule pražského Karolina. Po štúdiu pôsobil ako stomatológ tankového pluku v Martine. Stretol tu svoju životnú lásku Ľudmilu Babinskú, s ktorou sa roku 1976 oženil.
Od roku 1975 bol sledovaný Štátnou bezpečnosťou, pretože sa kriticky vyjadroval ku komunistickému režimu a tiež šíril exilový dvojmesačník Listy a Chartu 77. Za trestný čin poburovania bol odsúdený na 16 mesiacov nepodmienečne. Po uplynutí trestu pôsobil ako podnikový lekár Makyty Púchov. V roku 1988 sa mu podarilo s manželkou Ľudmilou emigrovať cez bývalú Juhosláviu do Rakúska, kde získali politický azyl. V Rakúskej republike pôsobil tri roky ako stomatológ na zubnej klinike v Salzburgu a v Linzi. Po dlho očakávanom prevrate sa usadili v rakúskom Freistadte blízko rakúsko-českých hraníc. V roku 1992 založil v Dolním Dvořišti stomatologickú kliniku, ktorá sa stala prvým súkromným zdravotníckym zariadením na území Československa. Pracoval tu ako riaditeľ a stomatológ. V súčasnej dobe pôsobí ako jej administrátor.
Okrem numizmatiky sa Václav Bruna venuje aj zbieraniu obrazov a tiež chovu dostihových koní. Medzi jeho obľúbených maliarskych autorov patria napríklad Jozef Čapek a Václav Špála. Dostihové kone chová na svojom statku vo východočeskom Zámrsku. Jeho najúspešnejší kôň, hnedák Peruán, sa dokonca stal trojnásobným víťazom Veľkej Pardubickej. Peruánovo víťazstvo navždy pripomína bronzová socha umiestnená pred dostihovým centrom na statku v Zámrsku, ktorú Václav Bruna nechal na jeho počesť odliať v roku 2019.
Václav Bruna začal s numizmatikou už na druhom stupni základnej školy. Prvé mince, ktoré si zaobstaral, boli strieborné razby Františka Jozefa I. a československé strieborné mince korunových nominálov. Mince do svojej zbierky získaval od kamarátov a spolužiakov výmenami za iné rôzne zaujímavé veci. Jeho otcovi ako humanitnému vzdelancovi sa záľuba mladého Václava v starých minciach veľmi pozdávala, takže ho v nej začal podporovať. Za vtedajších 10 korún mu kúpil prvú naozaj hodnotnú mincu – stredoveký pražský groš českého kráľa Václava II. Pre mladého Václava to bola obrovská udalosť a nezabudnuteľný zážitok.
Už počas štúdií a následne počas pobytu na Slovensku sa Václavovi Brunovi podarilo do svojej zbierky kúpiť niekoľko zaujímavých a cenných kúskov. Nákupná horúčka u neho prepukla najmä po tom, čo bol prepustený na slobodu, niekedy kupoval aj celé zbierky z pozostalostí. Keď sa s manželkou Ľudmilou rozhodli emigrovať do zahraničia, riešil otázku, ako získať finančné prostriedky na cestu a čo vziať so sebou, aby tam získali nejaké financie pre nový život. Vtedy predal niektoré vzácne kusy, napríklad veľmi vzácnu československú 10 Kč s letopočtom 1933 v exkluzívnej zachovalosti. Potom, čo sa ich finančná situácia v Rakúsku stabilizovala, opäť začal nakupovať na aukciách a v obchodoch so starožitnosťami. Svoju zbierku dopĺňal de facto kontinuálne.
Zbierka Václava Bruny vznikala celé polstoročie a v posledných desaťročiach bola systematicky tvorená ako svedectvo o razbe a obehu mincí na území Česka od staroveku až po obdobie prvej Československej republiky. Ťažisko zbierky predstavujú razby českých a moravských Keltov, mince stredovekého českého štátu a habsburské razby z českých a moravských mincovní, najmä od 16. do 18. storočia. Nechýbajú ani razby najvplyvnejšej českej šľachty – Pernštejnov, Rožmberkov, Šlikov, Karla Egona Fürstenberga a ďalších. Desiatky často unikátnych mincí, zakúpených po celom svete, pochádzajú zo starých zbierok.
„Moja zbierka je výnimočná v tom, že som ju zostavil s edukatívnym zámerom, pretože tam sú iba mince českej proveniencie, teda razené výhradne u nás, od najstarších keltských razieb cez stredovek, novovek až po mince Československa ak tomu som teda dosť pyšný. Tá zbierka je svojim spôsobom razeným dejepisom českého národa. Je mi ľúto len tých mincí, ktoré som nekúpil. Kolegom zberateľom by som chcel povedať, že ste si vybrali, rovnako ako ja, ten najkrajší koníček, čo ste si vybrať mohli, pretože sa pri ňom veľa naučíte a poznáte dejiny tak, ako by ste ich z kníh nikdy nepoznali.“ MUDr. Václav Bruna.
